Medzinárodná asociácia ACCA (The Association of Chartered Certified Accountants) považuje posilnenie rovnosti žien na trhu práce za nevyhnutnú podmienku pri ekonomickom oživení po pandémii koronavírusu. Pomôcť uplatniť rovný prístup by mohla dôsledná aplikácia princípu Gender Responsive Budgeting (GRB). Využitie GRB je podľa ACCA o to dôležitejšie, že ženy boli pre pandémiu postihnuté na trhu práce oveľa tvrdšie než muži – z tých, ktorí prišli pre pandémiu o pracovné miesto, bolo až 54 % žien.
Aby boli ekonomické oživenie a obnova svetovej ekonomiky rovnako spravodlivé k mužom i ženám na trhu práce, ACCA odporúča, aby vlády jednotlivých krajín prehodnotili politiku hospodárskej obnovy po pandémii a zahrnuli do nej princíp Gender Responsive Budgeting (GRB). Vyplýva to zo štúdie ACCA Gender Responsive Budgeting, ktorá bola publikovaná tento rok v marci a vznikla na základe rozhovorov s expertmi na prípravu rozpočtov.
Gender Responsive Budgeting
Princípom GRB je posúdenie dopadov aktivít, ktoré ovplyvňujú ekonomiku a spoločnosť – od legislatívy cez hospodársku politiku až po rôzne vládne programys cieľom zaistiť rovnaký prospech a spravodlivé rozdelenie zdrojov pre obe pohlavia. Tieto zásady je možné použiť vo všetkých odvetviach ekonomiky a spoločnosti vrátane dopravy, zdravotníctva, vzdelávania, zamestnanosti a mnohých ďalších.
„Aby mohol princíp GRB efektívne fungovať, vyžaduje to politické odhodlanie. Zásadnú úlohu v podpore vlády a politikov majú ale aj odborníci z oblasti financií pôsobiaci vo verejnom sektore. Práve oni poskytujú politikom potrebné dáta na efektívnu implementáciu GRB,“ tvrdí Viera Kučerová, riaditeľka ACCA pre Česko, Slovensko a Maďarsko, a dodáva: „Na použitie GRB je tu navyše aj silný ekonomický impulz– ak by totiž muži a ženy mali na trhu práce rovnaké podmienky, podľa dát zverejnených na Svetovom ekonomickom fóre by bola americká ekonomika väčšia o 8,7 %, japonská o 14 % a francúzska dokonca o 17 %.“
Rodová rovnosť na Slovensku
Uplatnenie GRB je okrem iného aktuálne aj pre Slovensko. Rozdiely medzi mužmi a ženami sa u nás totiž vyrovnávajú len veľmi pomaly a podľa údajov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) je v indexe rovnosti naša krajina až na 25. mieste z 28 hodnotených európskych štátov. Horšie sú na tom už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. Slovenská republika má nerovnomerné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách v politickej, ekonomickej i sociálnej sfére a nerovnosť sa prejavuje aj v ich ohodnotení – ženy u nás zarábajú priemerne o pätinu menej než muži.