Rozhovor s pp Mgr. Evou Timkovou

Ako väčšina z nás isto vie, na našej škole učíte iba 4 roky. Kde ste boli zamestnaná predtým a čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli zmeniť zamestnanie ?

Počas mojej materskej dovolenky zrušili inštitúciu, kde som pracovala, a tak som sa stala na krátku dobu nezamestnanou. To je pocit a zážitok, ktorý neželám nikomu, kto nemá nikde schovaný kapitál. Vtedy som si podala žiadosť o zamestnanie na tejto škole. Keďže miesto nemčinára nebolo voľné, vďaka šťastnej náhode som začala pracovať v jednej súkromnej firme, ktorá obchodovala s nemeckým partnerom. Nemčina však tvorila z mojej pracovnej náplne asi tak jednu dvadsatinu. Asi po roku som sa dozvedela, že môžem dostať miesto na tejto škole. Po niekoľkodňových úvahách o tom, či dokážem učiť nemčinu s takým veľkým časovým odstupom a bez praxe, som sa rozhodla, že to skúsim.

Aké ste mali pocity, keď ste prvýkrát prekročili prah triedy ako profesorka ?

Moje pocity boli ťaživé a zmiešané práve pri rozhodovaní sa až do chvíle, kým som nevstúpila do triedy. Keď som už stála pred študentmi, začala som rozprávať a tam tréma ustúpila. Určite by však bolo zaujímavé vedieť, aký dojem z môjho jednania mali študenti sami.

Prečo ste sa rozhodli práve pre štúdium nemeckého jazyka ?

Podstatným dôvodom môjho rozhodnutia bol môj profesor nemčiny na gymnáziu – pán Filo, ktorého som sa bála ako čert svätenej vody, ale ktorý nás jazyk naučil.

Bolo o ňom známe, že kto nevstal a neodpovedal vzápätí po položenej otázke, mohol si hneď aj sadnúť, lebo nebol dosť pohotový. Napriek tomu bol to jeden z mojich obľúbených profesorov.

Aký najveselší zážitok ste zažili počas svojej praxe ?

Momentálne ma nenapadá ani jeden, ale škola ich prináša veľmi veľa.

Aké máte záľuby ?

V súčasnosti, keď sú moje deti ešte relatívne malé, patrí k mojim záľubám večerné čítanie v tichom prostredí, občasné vychádzky do lesa a návšteva plavárne.

Keby ste sa mali ešte raz rozhodnúť pre nejaké povolanie, ktoré by to bolo ?

Keby som mala tých istých učiteľov, rozhodla by som sa asi tak isto ako pred 25 rokmi, ale snažila by som sa ísť učiť hneď.

A nakoniec, čo by ste chceli odkázať našim študentom ?

Sama za seba asi to, že každý jazyk, ktorým sa môžeme dohovoriť s inými ľuďmi, je hoden toho, aby sme sa ho učili a že učiteľa nič nepoteší viac, ako keď sa študenti dobre učia ten jeho predmet.

Za príjemný rozhovor ďakuje Andrea.

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA

Vylepšite túto stránku

Chcete doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥