Svet práva sa bežným smrteľníkom môže niekedy javiť ako samostatný vesmír plný neznámych pojmov. Aj napriek tomu nikdy nevieme, kedy sa nám vedomosti z neho môžu zísť. Pozrite si stručný prehľad právnych odvetví a najčastejšie právne termíny, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tomto svete.
Právne odvetvia
Poznať rozdiely medzi právnymi odvetviami by malo byť súčasťou všeobecného prehľadu každého občana. Aj zdanlivo rovnakú vec totiž môžu upravovať rôzne odvetvia práva. Jedným z najbežnejších príkladov je vymáhanie pohľadávok a s tým súvisiaca premlčacia doba, ktorú inak upravuje Občiansky zákonník a inak Obchodný zákonník. V praxi sa tiež často stretávame napríklad s uzatváraním nájomných zmlúv, ktoré môžu byť uzavreté ako podľa Občianskeho, tak aj podľa Obchodného zákonníka.
Verejné právo
- Trestné právo, v skratke povedané, určuje, čo je trestným činom. Jeho predmetom je vymedzenie podmienok a predpokladov trestnej zodpovednosti, ale aj ustanovenie trestov a ochranných opatrení. Nemenej dôležitým faktom je, že vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a k zachovaniu pravidiel spolužitia.
- Ústavné právo reguluje štátnu moc vnútri štátu, jej fungovanie a organizáciu. Stanovuje tiež základné pravidlá vzťahu štátnej moci a občanov. Toto odvetvie je považované za vedúce právne odvetvie, pretože s jeho úpravou musia byť v súlade všetky ostatné normy verejného aj súkromného práva.
- Správne právo zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. Predmetom je v tomto prípade verejná správa pozostávajúca zo štátnej správy a územnej a záujmovej samosprávy.
- Finančné právo, respektíve právne normy finančného práva upravujú finančno-právne vzťahy pri získavaní, zhromažďovaní a použití finančných prostriedkov štátnymi orgánmi. Ide o rozmanité vzťahy, ktoré možno ďalej vnútorne členiť na ďalšie skupiny.
Súkromné právo
- Občianske právo upravuje právo vo vzťahu k občanovi a pozostáva z viacerých čiastkových odvetví – rodinné, vlastnícke, dedičské a záväzkové právo. Je nevyhnutné vedieť, že vzťahy v občianskom práve sú výsledkom slobodnej vôle každého občana, ktorý do vzťahu vstupuje.
- Pracovné právo sa zaoberá úpravou vzťahov medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce. Najčastejšie sa ďalej delí na individuálne pracovné právo, zaoberajúce sa najmä pracovným pomerom s dôrazom na práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a na kolektívne pracovné právo, ktoré upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom.
- Obchodné právo pozostáva zo súhrnu právnych noriem týkajúcich sa právneho postavenia podnikateľov. Jeho predmetom sú teda vzťahy, do ktorých podnikatelia navzájom vstupujú pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.
V súčasnosti je striktné oddeľovanie súkromného a verejného práva výsadou teoretickej roviny. Množstvo príkladov z praxe ukazuje, že normy súkromného práva obsahujú verejnoprávne predpisy, a naopak, aj keď len v menšej miere.
Právne termíny, ktoré by ste mali poznať
- Advokát – právnicky vzdelaná osoba, ktorá sa zaoberá poskytovaním právnych služieb, a to spravidla za úplatu. Musí zložiť advokátske skúšky.
- Právnik – osoba s akademickou kvalifikáciou v práve trénovaná pre právnu prax a súdny proces.
- Koncipient – právnik v pracovnom pomere u advokáta, ktorý tu vykonáva právnickú prax pripravujúc sa na budúci výkon advokácie.
- Prvopis – originál, teda listina tak, ako bola vyhotovená, pričom môže, ale nemusí, byť vyhotovená vo viacerých rovnopisoch.
- Druhopis – obsahovo sa stotožňuje s prvopisom, ale jeho platnosť nie je autenticky overená pečiatkou či podpisom, no je overená inak, napríklad notárom.
- Arbitráž – rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní zvolenými rozhodcami.
- Pohľadávka – predstavuje právo na plnenie, ktoré vzniká najčastejšie na základe zmluvy a možno ju vymáhať súdnou cestou, prípadne v exekučnom konaní.
- Precedens – obsahovo široký pojem, ktorý možno v právnickej terminológii použiť pre využitie predchádzajúceho prípadu na určenie alebo ospravedlnenie prípadu nasledujúceho.
- Preklúzia – predstavuje zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v stanovenej, teda prekluzívnej lehote.
- Preambula – úvodná, spravidla slávnostná časť, písomného dokumentu, ktorá stanovuje úmysel, zámer, význam či zmysel textu nasledujúceho za preambulou.
Najčastejšie latinské výrazy z práva
- Contra legem – proti zákonu,
- mea culpa – moja vina,
- pro bono – skrátené z latinčiny pro bono publico – pre verejné dobro,
- de facto – skutočne, podľa skutočného stavu,
- ad hoc – zatiaľ, k tomuto, len na tento prípad, respektíve účel,
- a priori – už vopred, z predchádzajúceho,
- inter alia – medzi inými,
- per se – sám sebou, samozrejme,
- res publicae – veci verejné (vo vlastníctve štátu),
- post factum – dodatočne, po udalosti, ktorá sa už stala.